More a posledné chvíle v Holandsku (cestovateľský denník #6)

Zdravím vás,  konečne som sa dostala k dokončeniu cestovateľského denníka. Musím sa vám priznať, že odkedy začala škola vôbec neviem ako beží čas. Asi si úplne neuvedomujem, že už začala a teba si zobrať na plecia množstvo povinností, ktoré k maturitnému ročníku patria. Poďme si teda ešte trošku pospomínať na prázdniny a na chvíľu zabudnúť na školský stres. 

Je pravda, že moje posledné týždne v Holandsku sa niesli v štýle "stihnúť toho čo najviac". Chcela som vidieť maximum z toho čo táto krajina ponúka a vytvoriť si množstvo nezabudnuteľných zážitkov. Predsa len posledné leto ako stredoškoláčka a ešte k tomu prežité celé v Holandsku by malo byť jedinečné. Moje očakávania sa splnili a naozaj som veľmi vďačná, že som mohla prežiť dva úžasné mesiace. Za ten čas som mala šancu sa naučiť množstvo nových vecí a vidieť svet z iného uhla pohľadu. Bolo to veľmi poučné a čiastočne aj prelomové obdobie v mojom živote. Mala som šancu si vyskúšať byť "dospelou" v tom zmysle, že som bola odkázaná iba sama na seba. Každý by si mal niečo také vyskúšať, pretože je fajn zistiť čo všetko dokážete.

 Čo sa týka objavovania Holandska tak hneď týždeň po výlete do Amsterdamu sme navštívili Den Haag a následne sme sa vybrali k moru. Den Haag som videla len tak v rýchlosti, pretože hlavným cieľom výletu bolo more. Tam sa nám ukázala sila holandského počasia. Silný vietor, zamračená obloha a chladné počasie niesu práve tou  najlepšou kombináciou na prechádzku po pláži, ale povedzme si to narovinu čo sa dalo čakať od severného mora. Predsa len bol to pre mňa veľký zážitok. Bolo to niečo úplne iné ako keď vidíte pláž v nejakej dovolenkovej destinácií. Koniec dňa sa niesol v duchu slnečného, no stále pomerne veterného počasia. Bol to fajn pohodový deň, ktorý mi len pripomenul ako rýchlo prázdniny zbehli. Nasledovali dni, ktoré boli plné nákupov a myslenia na to čo všetko si chcem domov priniesť. Musím sa pochváliť, že aj napriek tomu, že nakupovanie je mojou slabosťou držala som sa na uzde a neprehnala som to. Môj posledný víkend sa niesol v spoznávaní okolia a posledným výletom, ktorý bol do bazáru v Utrechte. Je to niečo na štýl tureckých bazárov, kde môžete vidieť takmer všetko od stánkoch s jedlom až po stánky s oblečením či kozmetikou. Bolo zaujímavé niečo takéto vidieť a mala som možnosť ochutnať turecké sladkosti. 

Celé toto obdobie bude pre mňa nezabudnuteľné preto aj môj odchod domov sa niesol v duchu žiaľu, že odchádzam preč, no zároveň radosti, že idem domov.

Blog bol pre  mňa veľkou pomôckou aby som sa necítila až tak sama´, aj keď to nefungovalo tak ako som chcela. Pôvodne som mala v pláne pridávať dva články do týždňa alebo aspoň vydávať cestovateľský denník. Problém nastal v tom, že k dispozícií som mala počítač iba s anglickou klávesnicou a všetky články som musela napísať najprv na telefóne. Vyzeralo to tak, že najprv som článok napísala na telefóne a potom  som to na počítači upravovala pridávala fotky. Bolo to veľmi zdĺhavé a neefektívne. Mrzí ma, že som nemohla pridávať toľko článkov koľko som chcela, ale dúfam, že to konečne napravím a bude to podľa mojích predstáv. 

Keď ste vydržali čítať až doteraz tak som vám veľmi vďačná a konečne sa môžete tešiť už na bežný obsah blogu. Pridávam vám ešte zopár fotiek z posledných dní a prajem príjemný zvyšok dňa. 

Alexandra